Mikroskleroterapia patrí medzi najdlhšie používané a overené metódy liečby retikulárnych žíl a teleangiektázií. Spočíva v aplikácii špeciálneho roztoku (sklerotizačného prípravku) do postihnutých ciev pomocou tenkej ihly 32G (0,23 mm) alebo 30G (0,30 mm), čo vedie k ich uzavretiu a postupnému vstrebaniu.Zákrok sa vykonáva pod navigáciou pomocou infračerveného mapovania alebo transiluminácie. Ako sklerotizačné látky sa najčastejšie používajú dva typy prípravkov:

• Detergentné sklerotizačné látky: Polidocanol a Sodium tetradecyl sulfate. Ich mechanizmus účinku spočíva v narušení lipidovej membrány endotelu, čo vedie k uzáveru a následnému vstrebaniu ošetrovanej cievy.
• Hypertonické roztoky glukózy (60–75 %). Vysoká koncentrácia glukózy spôsobuje osmotické poškodenie endotelu, ktoré vedie k uzavretiu cievy. V porovnaní s detergentnými sklerotizačnými látkami má glukóza vyššiu viskozitu, vďaka čomu zostáva v cieve dlhšie. Tým sa znižuje jej opätovné naplnenie krvou a riziko následnej hyperpigmentácie. Výhodou je aj to, že glukóza je netoxická a nespôsobuje alergické reakcie.

Na dosiahnutie 80–100 % úspešnosti sú spravidla potrebné 3–4 ošetrenia.

Po zákroku:
Po zákroku sa odporúča obmedziť tepelné a mechanické zaťaženie ošetrovanej oblasti. Zlepšenie býva zvyčajne viditeľné už po niekoľkých týždňoch, pričom konečný výsledok sa rozvíja počas 3–6 mesiacov. Na vyhodnotenie účinnosti liečby a prípadnú úpravu terapeutického postupu sa odporúčajú pravidelné kontroly u flebológa.

Možné vedľajšie účinky:

• Matting – vznik jemných nových cievok v oblasti po skleroterapii vo forme ružovkastých cievnych metličiek. Niekedy si vyžaduje laserové ošetrenie, vo väčšine prípadov však spontánne ustúpi počas 3–6 mesiacov.
• Hyperpigmentácia kože v mieste sklerotizovaných žíl je pomerne častá. Zvyčajne pretrváva 2–8 mesiacov, výnimočne až jeden rok, a vo väčšine prípadov si nevyžaduje ďalšiu liečbu.