Teleangiektázie a retikulárne varixy
Еypy telangiektázií
doi: 10.1016/0002-8703(49)91433-7)
Corona phlebectatica
Prvýkrát ju v 60. rokoch minulého storočia opísal H. R. van der Molen. V klasickom opise pozostáva zo štyroch základných zložiek:
- rozšírené žily chodidla (1),
- modré venuly (2),
- červené povrchové venuly (3),
- stagnačné modré škvrny (4), ktoré predstavujú zhluky subepidermálnych kapilár.
Ako vznikajú teleangiektázie?
Za normálnych okolností preteká krv kapilárami, pričom tlak sa znižuje približne na 5 mm Hg, čo predstavuje fyziologickú hodnotu pre venuly. Mikroskraty sa za bežných podmienok otvárajú len krátkodobo, predovšetkým na účely termoregulácie.
Pri patologických stavoch zostávajú arteriovenózne skraty trvalo otvorené, čo vedie k zvýšeniu tlaku vo venulách až na 30–40 mm Hg a následne k ich rozšíreniu.
Súvislosť medzi teleangiektáziami a arteriovenóznymi skratmi môže zároveň vysvetľovať vznik kožných nekróz po skleroterapii. Dochádza k tomu v dôsledku spätného prieniku sklerotizačného roztoku do arteriálneho riečiska s následným uzáverom ciev. Aby sa riziko tejto komplikácie minimalizovalo, skúsený flebológ neaplikuje väčší objem sklerotizačného roztoku z jedného vpichu, ale pod ultrazvukovou alebo vizuálnou kontrolou ho podáva pomaly a v malých dávkach.
doi: 10.1046/j.1524-4725.2001.00298.x.
1 – insuficientná retikulárna žila, 2 – kožná artéria, 3 – potná žľaza, 4 – dermis, 5 – epidermis, 6 – hmatový receptor, 7 – rohovatejúci epitel, 8 – kožný pór, 9 – mazová žľaza, 10 – nerv, 11 – sval vzpriamujúci chlp.
Teória venózneho refluxu vychádza z predpokladu nedostatočnosti mikrochlopní retikulárnych žíl. Na schéme šípky znázorňujú spätný tok krvi vo venulách a žilách, ktoré sa spájajú s podkožnými žilami. Tento jav spôsobuje zvýšenie vnútrožilového tlaku a postupné rozširovanie ciev.
Takéto žily nemusia byť viditeľné voľným okom. Na ich lokalizáciu a na posúdenie charakteru prietoku krvi flebológ využíva duplexné ultrazvukové vyšetrenie a metódy rozšírenej reality založené na infračervenom zobrazení kože.
V štúdii P. Raymond-Martimbeau a spoluautorov sa preukázalo, že v 71,2 % prípadov boli teleangiektázie priamo spojené s retikulárnou žilou, v 8,8 % s hlbokým venóznym systémom a v 12,6 % s povrchovým venóznym systémom. Samostatne sa červené teleangiektázie vyskytovali iba v 7,4 % prípadov. Tieto zistenia potvrdzujú, že prítomnosť venózneho refluxu významne ovplyvňuje výber optimálnej liečebnej stratégie.
Liečba teleangiektázií
Metóda CLaCS (kryolaserová terapia a kryoskleroterapia)
Ako prebieha zákrok?
1. Príprava
Na zvýšenie komfortu pacienta sa približne 30–60 minút pred zákrokom na ošetrovanú oblasť nanesie krém s lokálnym anestetikom (napríklad Emla), ktorý preniká do hlbších vrstiev kože a zabezpečuje účinné znecitlivenie.
2. Laserová fáza
Retikulárne žily a teleangiektázie sa ošetrujú Nd:YAG laserom s vlnovou dĺžkou 1064 nm a hustotou energie 50–150 J/cm². Zmenou veľkosti laserového bodu z 3 na 6 mm možno dosiahnuť hĺbku prieniku až približne 6 mm (foto 1–2).
Veľmi jemné teleangiektázie sa často výrazne zmenšia alebo úplne zmiznú už po tomto kroku. Retikulárne žily s priemerom do 3 mm, uložené hlbšie v podkoží, sa pri impulze s dĺžkou 15 ms spazmujú, čím sa vytvoria optimálne podmienky pre ďalšiu fázu liečby.
Na každú ošetrovanú časť žily sú zvyčajne potrebné 1 až 3 laserové impulzy. Výkon sa vykonáva pod navigáciou pomocou infračerveného zobrazenia a transiluminácie. Súčasne sa používa intenzívne chladenie kože, ktoré znižuje bolestivosť a podporuje spazmus ciev.
3. Injekčná aplikácia hypertonickej glukózy
Hypertonický roztok glukózy sa aplikuje tenkou ihlou s priemerom 0,3 mm. Vďaka vysokej viskozite roztoku a spazmu ciev po laserovom ošetrení sa roztok vyplavuje len veľmi pomaly, čo umožňuje jemné uzavretie cievy (foto 3).
4. Po zákroku
Po ošetrení môže pacient pokračovať v bežných denných aktivitách. Odporúča sa však vyhnúť sa saune a masážam počas 2–3 týždňov.
Úplný estetický výsledok sa spravidla dostaví po 1 až 3 mesiacoch. Na jednu ošetrovanú oblasť sú priemerne potrebné 3–4 sedenia, pričom úspešnosť liečby dosahuje 80–100 %.
Pacienti opisujú zákrok ako dobre tolerovaný. Metóda CLaCS umožňuje pobyt na slnku pred aj po ošetrení a nevyžaduje nosenie kompresívnych pančúch.
5. Vedľajšie účinky: pri správnom vykonaní zákroku sa vedľajšie účinky spravidla nevyskytujú.
Mikroskleroterapia
- Detergentné sklerotizačné látky: Polidocanol a Sodium tetradecyl sulfate. Ich mechanizmus účinku spočíva v narušení lipidovej membrány endotelu, čo vedie k uzáveru a následnému vstrebaniu ošetrovanej cievy.
- Hypertonické roztoky glukózy (60–75 %). Vysoká koncentrácia glukózy spôsobuje osmotické poškodenie endotelu, ktoré vedie k uzavretiu cievy. V porovnaní s detergentnými sklerotizačnými látkami má glukóza vyššiu viskozitu, vďaka čomu zostáva v cieve dlhšie. Tým sa znižuje jej opätovné naplnenie krvou a riziko následnej hyperpigmentácie. Výhodou je aj to, že glukóza je netoxická a nespôsobuje alergické reakcie.
Po zákroku:
Po zákroku sa odporúča obmedziť tepelné a mechanické zaťaženie ošetrovanej oblasti. Zlepšenie býva zvyčajne viditeľné už po niekoľkých týždňoch, pričom konečný výsledok sa rozvíja počas 3–6 mesiacov. Na vyhodnotenie účinnosti liečby a prípadnú úpravu terapeutického postupu sa odporúčajú pravidelné kontroly u flebológa.
Možné vedľajšie účinky:
- Matting – vznik jemných nových cievok v oblasti po skleroterapii vo forme ružovkastých cievnych metličiek. Niekedy si vyžaduje laserové ošetrenie, vo väčšine prípadov však spontánne ustúpi počas 3–6 mesiacov.
- Hyperpigmentácia kože v mieste sklerotizovaných žíl je pomerne častá. Zvyčajne pretrváva 2–8 mesiacov, výnimočne až jeden rok, a vo väčšine prípadov si nevyžaduje ďalšiu liečbu.
Moje skúsenosti – Vaša istota
Objednajte sa na vyšetrenie
Objednajte sa na vyšetrenie
Všetky práva vyhradené.
Objednajte sa na vyšetrenie
flebologbulatov@gmail.com