Dr. Bulatov
Kontakty
RU

Trombóza hlbokých žíl

Trombóza hlbokých žíl (THŽ) je stav charakterizovaný tvorbou krvných zrazenín (trombov) v lúmene žíl uložených vo svalových vrstvách a v blízkosti kostí (hlboký žilový systém).
Na rozdiel od tromboflebitídy povrchových žíl predstavuje THŽ priame ohrozenie života, pretože hlboké žily zabezpečujú viac ako 90 % odtoku krvi z dolných končatín a majú priame spojenie so srdcom a pľúcnou tepnou.
Objednať sa na vyšetrenie

Výskyt ochorenia

“
V Európe sa výskyt trombózy hlbokých žíl pohybuje od 45 do 117 prípadov na 100 000 obyvateľov ročne.
Výskyt THŽ narastá s vekom a postihuje mužov aj ženy približne rovnako často. Najvyššie riziko je u žien vo veku 20 až 45 rokov a u mužov vo veku 45 až 60 rokov. U tehotných žien je riziko vzniku venózneho tromboembolizmu (VTE) päťnásobne vyššie ako u netehotných žien.
Po liečbe dosahuje riziko recidívy THŽ 6,2 % počas prvého roka a kumulatívne 25,1 % počas desiatich rokov. To znamená, že približne každý štvrtý pacient prekoná opakovanú epizódu trombózy hlbokých žíl, čo významne znižuje kvalitu života a predstavuje dôležitú príčinu úmrtnosti.
  1. Heit J.A., Spencer F.A., White R.H. The epidemiology of venous thromboembolism. // J. Thromb. Thrombolysis. Springer, 2016. Т. 41, № 1. С. 3–14.
  2. Khan F. и др. Long term risk of symptomatic recurrent venous thromboembolism after discontinuation of anticoagulant treatment for first unprovoked venous thromboembolism event: systematic review and meta-analysis. // BMJ. British Medical Journal Publishing Group, 2019. Т. 366. С. l4363.
  3. Silverstein M.D. и др. Trends in the incidence of deep vein thrombosis and pulmonary embolism: a 25-year population-based study. // Arch. Intern. Med. American Medical Association, 1998. Т. 158, № 6. С. 585–593.

Aké príznaky poukazujú na trombózu hlbokých žíl?

Тромбоз глубоких вен — это внезапное образование тромбов в глубоких венах. Симптомы часто развиваются внезапно и чаще проявляются на одной ноге.
Основные симптомы тромбоза глубоких вен

Príznak

Opis a charakteristika

Opuch dolnej končatiny

Zvyčajne jednostranný (opuchne jedna noha), rýchlo sa zväčšuje a môže postihnúť predkolenie alebo celú dolnú končatinu.

Bolesť a citlivosť

Bolesť sa najčastejšie objavuje v hlbokých svaloch, najmä v lýtku alebo pod kolenom. Má ťahavý alebo tlakový charakter a zhoršuje sa pri chôdzi alebo záťaži.

Zmena farby kože

Koža môže byť začervenaná, namodralá (cyanotická) alebo až tmavočervená.

Zvýšená miestna teplota

Koža na postihnutej končatine môže byť na dotyk teplejšia v porovnaní so zdravou končatinou.

Rozšírené povrchové žily

Povrchové žily môžu byť výraznejšie viditeľné, ak ich opuch nezakrýva.

Pocit ťažoby a svalové kŕče

Pocit ťažoby, tlaku vo svaloch a kŕče, ktoré sa zhoršujú najmä večer.

Osobitné klinické príznaky
  • Homansov príznak: bolesť v lýtkovom svale pri pasívnom dorzálnom ohnutí chodidla (smerom k sebe).
  • Mosesov príznak: bolesť pri stlačení predkolenia v predozadnom smere.
Dôležité: Pri podozrení na trombózu hlbokých žíl sa nesmie postihnutá končatina masírovať ani prehrievať. Je potrebné bezodkladne vyhľadať cievneho chirurga alebo flebológa a absolvovať ultrazvukové vyšetrenie žíl (duplexná sonografia).

Mechanizmus vzniku trombózy hlbokých žíl

Schéma Virchowovej triády znázorňujúca mechanizmus vzniku trombózy hlbokých žíl
Virchowova triáda predstavuje základný koncept mechanizmu vzniku trombózy a zahŕňa tri hlavné faktory:
Spomalenie prietoku krvi
  • nehybnosť alebo stagnácia krvi,
  • posttrombotické zmeny žíl, keď sa pôvodná krvná zrazenina úplne nevstrebala,
  • vonkajší tlak na žilu, napríklad zo strany tepny alebo nádoru.
Poškodenie cievnej steny
Úrazy, chirurgické zákroky alebo zápalové procesy narúšajú integritu žilovej steny a spúšťajú proces tvorby trombu.
Zmeny v zložení krvi
Zvýšená zrážanlivosť krvi môže byť spôsobená rôznymi faktormi vrátane vrodených alebo získaných trombofilných stavov.
  • často sa potvrdzuje pri tzv. idiopatickej trombóze hlbokých žíl,
  • pri onkologických ochoreniach (Trousseauov syndróm).
Pri súčasnom pôsobení dvoch alebo troch faktorov sa riziko vzniku trombózy výrazne zvyšuje. Napríklad pacient, ktorý už prekonal trombózu žíl, je imobilný a zároveň nedávno podstúpil onkologickú liečbu, má veľmi vysoké riziko vzniku THŽ. Presné riziko nemožno vyjadriť absolútnym číslom, môže však byť 10- až 35-násobne vyššie ako priemer populácie.

Štádiá vzniku venóznej trombózy

Akútne štádium (do 2 týždňov)
Ide o najnebezpečnejšie obdobie ochorenia. Príznaky sú výrazné – náhla bolesť, opuch končatiny, začervenanie alebo cyanóza kože. V tomto období je vysoké riziko uvoľnenia trombu. Zároveň však práve v tejto fáze možno najúčinnejšie využiť endovaskulárne metódy rozpustenia trombu.
Aktivácia endotelu: Zmeny venózneho prietoku krvi a zápal aktivujú endotel, čo vedie k strate jeho antitrombotických vlastností.
Expresia adhéznych molekúl: Zvyšuje sa expresia ICAM, von Willebrandovho faktora a P-selektínu, čo podporuje adhéziu leukocytov a trombocytov k endotelu.
Úloha monocytov: Monocyty obsahujúce tkanivový faktor iniciujú proces koagulácie. Zápal a hypoxia zvyšujú ich expresiu.
Mikročastice, históny a NETs: Mikročastice majú trombogénne vlastnosti. NETs (neutrofilové extracelulárne pasce), vytvárané neutrofilmi, vykazujú prokoagulačnú aktivitu.
Trombocyty: Trombocyty sa objavujú približne po 6 hodinách a vytvárajú agregáty s neutrofilmi, čím podporujú vznik trombu.
Subakútne štádium (do 1–2 mesiacov)
Príznaky postupne ustupujú, trombus sa fixuje k stene žily a riziko embólie (uvoľnenia trombu) sa znižuje. Súčasne sa však znižuje aj účinnosť endovaskulárneho katétrového rozpúšťania trombu.
Proces organizácie trombu: Od 2. týždňa prenikajú do trombu fibroblasty a syntetizujú kolagén, ktorý spevňuje jeho štruktúru. Po dvoch týždňoch tvorí kolagén približne 35 % objemu trombu (80 % kolagén typu I a 20 % kolagén typu III). Trombus sa stáva pevnejším a fixuje sa k cievnej stene.
Zmeny funkcie buniek a antikoagulácie: Hladké svalové bunky menia svoj fenotyp z kontraktilného na sekrečný. Podieľajú sa na tvorbe extracelulárnej matrix a metaloproteináz, ktoré štiepia multiméry von Willebrandovho faktora a tým znižujú nadmernú agregáciu trombocytov.
Trombolýza a antikoagulácia: Základom trombolýzy je štiepenie fibrínu a kolagénu. Kľúčovým enzýmom je plazmín, ktorý rozkladá fibrín aj fibrinogén a zároveň proteolyticky ovplyvňuje receptor GPIb trombocytov pre von Willebrandov faktor, čím ešte viac zosilňuje antiagregačný účinok. Jeho aktivita je regulovaná tkanivovým a urokinázovým aktivátorom plazminogénu (tPA a uPA).
Plazminogén sa nachádza v krvnej plazme a syntetizuje sa predovšetkým v pečeni. Kolagenolýza prebieha prostredníctvom matrixových metaloproteináz a neutrofilovej elastázy produkovanej neutrofilmi.
Úloha makrofágov: Makrofágy odstraňujú z trombu erytrocyty, trombocyty, bunkový detrit a zvyšky NETs. Produkujú fibrinolytické a kolagenolytické enzýmy vrátane uPA a MMP9, ktoré podporujú nábor ďalších makrofágov do trombu. Zároveň prispievajú k rekanalizácii žily prostredníctvom neovaskularizácie trombu.
Endotelové bunky: Prechádzajú transformáciou, strácajú expresiu adhéznych molekúl a produkujú kolagén. Podieľajú sa na rekanalizácii žily a endotelizácii trombu.

Čo robiť pri podozrení na trombózu hlbokých žíl?

Nižšie uvádzame postup, ktorý vám pomôže zachovať pokoj a správne postupovať pri podozrení na trombózu hlbokých žíl.
Krok 1. Zaistite pokoj postihnutej končatine
Prerušte chôdzu alebo akúkoľvek fyzickú námahu.
Zaujmite vodorovnú polohu. Postihnutú nohu si podložte vankúšom tak, aby bola vo vyvýšenej polohe nad úrovňou srdca, čím sa zlepší odtok krvi.
Ak máte k dispozícii zdravotné kompresívne pančuchy, oblečte si kompresívny úplet III. kompresnej triedy.
Krok 2. Čomu sa treba bezpodmienečne vyhnúť
Nerobte:
  • nemasírujte ani netrite postihnutú nohu,
  • neprikladajte teplé obklady ani termofor,
  • nepokúšajte sa aktívne rozchodiť.
Krok 3. Zavolajte záchrannú zdravotnú službu
Nečakajte na termín u lekára, ak:
  1. opuch sa rýchlo zväčšuje a postihuje celú dolnú končatinu,
  2. objavila sa náhla dýchavičnosť, pocit nedostatku vzduchu alebo bolesť na hrudníku (riziko pľúcnej embólie),
  3. telesná teplota stúpla nad 38,5 °C a zároveň je prítomná pulzujúca bolesť v nohe.
Krok 4. Prvá pomoc pred vyšetrením lekárom
Do návštevy lekára je možné užiť:
  • nesteroidné protizápalové lieky (napríklad ibuprofén alebo nimesulid) na zmiernenie bolesti a zápalu.
Krok 5. Objednajte sa na diagnostické vyšetrenie
Je potrebné absolvovať ultrazvukové duplexné vyšetrenie žíl dolných končatín (UZDS). Ide o jedinú metódu, ktorá spoľahlivo určí rozsah trombu a posúdi riziko jeho uvoľnenia.
Na vyšetrenie sa obráťte na:
  • cievneho chirurga,
  • flebológa,
  • angiológa.
Ak sa potvrdí trombóza hlbokých žíl, lekár okamžite nasadí antikoagulačnú liečbu. V niektorých prípadoch je potrebná hospitalizácia.

Objednať sa na vyšetrenie

Diagnostika trombózy hlbokých žíl

Lekár vykonáva ultrazvukové duplexné vyšetrenie žíl dolných končatín pri diagnostike trombózy hlbokých žíl
  • Ultrazvukové duplexné vyšetrenie (UZDS): „zlatý štandard“, najrozšírenejšia a najpresnejšia diagnostická metóda (citlivosť viac ako 90 % pri trombóze stehennej a podkolennej žily).
  • Vyšetrenie D-diméru v krvi: umožňuje zistiť produkt rozpadu trombu. Ak je hodnota v norme, prítomnosť trombózy je s vysokou pravdepodobnosťou vylúčená.
  • Trombodynamika je moderné diagnostické vyšetrenie hodnotiace zrážanlivosť krvi (hemostázu) v reálnom čase simuláciou procesu tvorby trombu. Na rozdiel od bežných laboratórnych testov hodnotí rýchlosť, hustotu a čas tvorby fibrínovej zrazeniny, čím umožňuje odhaliť skryté riziko trombózy alebo krvácania.
  • Štandardná koagulácia (koagulogram) neposkytuje dostatočne presné informácie na diagnostiku trombózy.
  • Klinické vyšetrenie.
  • CT alebo MR angiografia: využíva sa pri hlboko uložených tromboch.
  • Kontrastná flebografia (venografia): röntgenové vyšetrenie žíl po podaní kontrastnej látky.

Liečba trombózy hlbokých žíl

Antikoagulačná liečba trombózy hlbokých žíl – injekčná a tabletová terapia
Antikoagulačná liečbaV súčasnosti sa antikoagulačná liečba začína už pri podozrení na trombózu hlbokých žíl.
  • Cieľ: zabrániť zväčšovaniu trombu a znížiť riziko ďalšej tvorby krvných zrazenín.
  • Lieky: najčastejšie sa používajú nízkomolekulové heparíny (napríklad enoxaparín) a perorálne antikoagulanciá (napríklad rivaroxabán alebo apixabán).
  • Mechanizmus účinku: antikoagulanciá inhibujú jednotlivé faktory zrážania krvi, čím znižujú jej zrážanlivosť a zabraňujú vzniku nových trombov.
  • Kompresívna liečbaCieľ: zlepšiť venózny návrat a zmierniť opuch.
  • Spôsob liečby: používajú sa kompresívne pančuchy alebo elastické obväzy, ktoré vyvíjajú rovnomerný tlak na dolné končatiny.
  • Výhody: kompresívna liečba pomáha zmierniť príznaky, znižuje riziko opätovného vzniku trombózy a môže zlepšiť kvalitu života pacienta.

Príklad výsledku liečby trombózy hlbokých žíl

Moje skúsenosti – vaša výhoda
18 rokov odbornej praxe
Viac ako 3 000 operácií žíl
Viac ako 10 000 úspešne liečených pacientov
Vedecký prístup založený na analýze vlastných klinických výsledkov
Objednajte sa na vyšetrenie
Urobte prvý krok k vyriešeniu svojich zdravotných problémov.
Kliknutím na tlačidlo súhlasíte so spracovaním osobných údajov a akceptujete zásady ochrany osobných údajov.
Oficiálna webová stránka
Všetky práva vyhradené.



Objednajte sa na vyšetrenie

flebologbulatov@gmail.com